Rozvoj sily v tréningu kata I.

Rozvoj sily v tréningu kata I.

Kata boli historicky vytvorené ako prostriedok výuky techniky, štýlu boja, ale i nácviku riešenia reálnych bojových situácií. V športovom karate tieto funkcie ustupujú do úzadia a z kata sa stáva prostriedok, ako dosiahnuť čo najlepšie umiestnenie na súťaži. Z prostriedku sa stáva nakoniec vlastne cieľ. Je to dobré, je to zlé, je to degenerácia karate? Podľa mňa nie. Väčšina športových karatistov sa po skončení súťažnej éry začne venovať kata ako prostriedku k dosiahnutiu pochopenia hodnôt karate.

Štruktúra každej kata vyžaduje iné priority v rozvoji pohybových schopností. Niektoré vyžadujú menšiu, iné väčšiu anaeróbnu vytrvalosť, niektoré vyžadujú väčšiu obratnosť.

Vo všeobecnosti pri cvičení kata podávame výkon v oblasti anaeróbnej. Len tie najdlhšie kata trvajú viac ako 2 minúty /Suparinpei, Čatan Yara Kušanku/. Väčšina trvá do dvoch minút. Tepové frekvencie sa pohybujú v oblasti 120 až 200 tepov za minútu. Väčšina kata Šotokan a niektoré kata Šito Ryu sú náročnejšie na anaeróbnu kapacitu, ako kata Godžu Ryu. Tie sú však náročnejšie na obratnosť, a stabilitu postojov. Z hľadiska anaeróbnej kapacity je jednoznačne najnáročnejšia  kata Čatan Yara Kušanku. Veľmi náročné sú však i kata Unsu – Unšu, Džion a tigrie kata, Paiku a Annan.

Veľmi dôležitá schopnosť, ktorú vyžadujú všetky kata je explozivita. Každý tréner tretej triedy pozná základný vzorec: Rýchlosť + sila = explozivita. Rýchlostné schopnosti sú väčšinou dané geneticky, pomerom bielych a červených vlákien, a dá sa ovplyvniť len v obmedzenej miere tréningom. Sila je najdôležitejšia veličina v uvedenom vzorci, ktorú môžeme ovplyvniť tréningom. Vo svojom článku by som Vám chcel prezentovať svoje skúsenosti z rozvoja sily v tréningu kata, ako prostriedku k dosiahnutiu čo najväčšej explozivity. Pri tréningu  rozvoja sily si však musíme uvedomiť, že musí ísť v harmónii s rozvojom ostatných schopností. Musíme si ďalej uvedomiť významnú závislosť rozvoja sily a svalového objemu. Úroveň sily je vždy závislá od objemu svalu. S nárastom svalového objemu rastie i nárast telesnej hmotnosti. Čím máte vyššiu hmotnosť, tým  vykonávate pri cvičení väčšiu prácu. Pokiaľ preženiete rozvoj len určitých svalových partií, narušíte koordináciu v systéme kontrakcií a uvolnení agonistických a antagonistických svalových partií, čoho výsledkom je výrazné zníženie obratnosti. Pre každého cvičenca kata existuje určitý ideál v pomere svalová sila, telesná hmotnosť a koordinačné schopnosti.

Uvediem príklad zo svojej trénerskej praxe. V rokoch 1991 až 1994 som trénoval dvoch špičkových katistov : Jiřího Bočka a Andreu Gogovú. Obaja mali úplne zhodný somatotyp, veľmi dobré koordinačné schopnosti, vrodenú rýchlosť. Boček mal hmotnosť okolo 72 kg, Gogová 52 kg. V roku 1992 sa obaja stali majstrami Slovenskej republiky. V ďalšom vývoji Boček prísne dodržiaval  stanovený tréningový plán, ktorý bral silu ako súčasť komplexného športového výkonu.

Rozvojom sily mu hmotnosť narástla na 76 kg, naďalej mal veľmi dobrú koordináciu, výrazne sa zvýšila explozivita stal sa majstrom Československa, vyhral Veľkú cenu Bohemie a ako prvý Československý katista sa umiestnil v prvej desiatke na Majstrovstvách Európy. Gogová  začala spolupracovať s kultiristickými expertami, manželmi Vonsovcami z Martina. Narástli jej svalové objemy, sila, ale i významne vzrástla hmotnosť- na 64 kg. Stratila koordináciu. Na Majstrovstvách Slovenska zažila sklamanie, skončila na treťom mieste. Vyhrala vtedy 18-ročná Marcela Remiášová. Na tomto prípade vidíte, že schopnosť dokonale skĺbiť tréningové metódy v rozvoji jednotlivých pohybových schopností tak aby boli v dokonalej harmónii a posunuli cvičenca k čo najvyššej výkonnosti, posúva trénersku prácu z odbornej roviny do pozície umenia.

Na budúce „ Rozvoj sily v prípravnom období“

Autor článku – MUDr. Martin Čulen